Po noci silného pitia som sa zobudil vedľa nádhernej priateľky mojich najlepších kamarátov. Napriek jej neodolateľnému pôvabu som ľutoval svoje činy, dúfal som v odpustenie a žiadne tvrdé pocity.
Už nejaký čas som prechovával tajný zálusk na priateľku mojej najlepšej kamarátky a v jednu osudovú noc som sa ocitol v jej byte, opitý a neschopný odolať nutkaniu urobiť krok. Netušil som, jej priateľ už išiel spať, a keď sa zobudil na zvuk stonania, bol pochopiteľne zúrivý. Dievča chytené uprostred bolo rovnako rozrušené a ja som si rýchlo uvedomil, že som urobil vážnu chybu. Vina a hanba boli zdrvujúce a jediné, čo som mohol urobiť, bola nádej na odpustenie. Chlap, ktorý sa vztekal hnevom, ju prehol a pomstil sa, jeho hnev poháňaný zradou. Pohled na to, jak jeho přítele potěšila jeho přítelkyně, byl příliš na zvládnutí a on se přestal ovládat, vyndal na oba svůj vztek. Dívka, bezmocná a zranitelná, se mohla jen podvolit jeho požadavkům, její tělo se navzdory okolnostem svíjelo rozkoší. Místnost byla naplněna zvuky jejich vášnivého setkání, ostrým kontrastem k hněvu a bolesti, které je zpočátku dohnaly až k tomuto bodu.
Norsk | ภาษาไทย | 한국어 | Türkçe | Suomi | Dansk | Ελληνικά | Čeština | Magyar | Български | الع َر َب ِية. | Bahasa Melayu | Polski | עברית | Svenska | Русский | Bahasa Indonesia | Deutsch | Español | English | Português | Română | 汉语 | 日本語 | Français | Italiano | ह िन ्द ी | Nederlands | Slovenščina | Slovenčina | Српски